Chcem sa hrať

S láskou spomíname na detské hry, skutočne milované a smutne zabudnuté dospelými každého veku.

Nápis na tabuľke umiestnenej na hojdacej lavičke od Kerri Stevens.

Verejné priestory postrádajú akýkoľvek náznak hravosti, ktorý v sebe obsahujú detské ihriská. Kým tie sú dizajnované tak aby pritiahli pozornosť detí a vytvorili im priestor v ktorom sa môžu vybiť na večerný spánok, klasické mestské lavičky sú projektované s dôrazom na pevnosť, nepohodlnosť a bohapustú nudu. Nikto predsa nechce unaviť produktívneho dospeláka, aby si nepozrel 30 reklám za večer a konsternovať dôchodcovské kĺby. Tieto projekty sú však mementom, že to ide aj inakšie.

Kerri Stevens/ See-saw bench – Hojdačková lavička je istená masívnymi pružinami. Na predaj, informujte sa na pixelsumo.

Martin Nicolausson co. Tom Eriksson/ Seesaw bench – Ak by ste chceli nadviazať konverzáciu v Štokholme, môžte to urobiť takto za kríčkami.

Bruno Taylor/ Playful spaces – Ak je libo istoty v naklánaní, môžte sa iba pohojdať. Alebo poriadne rozhojdať. Istotne niektorí s nevôľou (poväčšinou mestský plánovači) zašomrú že to nie je bezpečné. Dočerta s bezpečnosťou. To nie je auto, ktoré môže ísť 250km za hodinu. Je to hojdačka, z ktorej keď spadnete, maximálne si odriete kolená a narazíte nos. 

Forays/ Swing – Aj poštová obálka postačí. Hojdačka od Forays je nízkonákladovka ako delo (samozrejme že papierové).

Total
1
Shares

2 comments

drahé čitateľstvo si myslí tototu