Volajte ma volať fričko.
Ako decko som chcel byť architekt, navrhovať domy, celé mestá. Len čo mi povedali, že musím vedieť aj kresliť a mať rád matematiku, úplne mi znechutili nadšenie pre štúdium architektúry. A tak som skončil pri sociológii a politológii. Okrem množstva skvelých vecí, ktoré mi to prinieslo a prináša, chcem robiť to jediné.
Chcem sa venovať dizajnu, navrhovať skvelý nábytok, obliekať si ružové ponožky a liezť po fialových kredencoch, veď viete. A preto som založil tototu.
tototu mi je odkladiskom pekných vecí, dizajnu ktorý by som neváhal skopírovať, zremixovať, upraviť do podoby svojej hneď a zaraz. Nápadov od mama až po mia. Architektúry, ktorá hýbe hlavou, hýbe stenami a preto to v nej nevyzerá ako v mediánovom rodinnom dome z horizontálnych králikární.
tototu je aj úložiskom mojich nápadov, nedotiahnutých vecí a v lepšom prípade ukončených projektov.
aj keď tototu nie je napĺňané pravidelne, nech je to akousi zárukou pred vizuálnou hyperinfláciou, aby sme sa mohli zastaviť a zamyslieť, pýtať sa – prečo je to také pekné? dokážem to upraviť aby to bolo ešte lepšie? dokážem to urobiť ešte krajšie? ako by sa to dalo úplne zmeniť a vyrobiť z toho niečo úplne nové?
