Woojin Chung – Sailing to the Mars // Half Chair
Problém so stoličkami je takýto, vaše pozadie na nich spočíva príliš dlho. Minimum dizajnov je na to pripravených. V podstate sú všetky už niekoľko storočí vytvárané na takéto divadlo – ráno prídete k stolu, sadnete si na stoličku, najete sa a idete makať na panskom.
V dnešnom svete sa divadlo trochu pozmenilo – ráno prídete k stolu, sadnete si na stoličku a idete spať. Svet a život sa presunul do malej svietiacej krabičky položenej na stole a stoličky sa nezmenili, len sa tvária že sú freš, kúl a softisoft.
Sedenie by ste si mali uvedomiť a praktikovať ho v minimálnej miere. Nie preto, lebo je nezdravé bububu, ale preto lebo keď človek sedí tak sa “zabudne” a v ten moment je bububu namieste.
A tak jedným z riešení ako vám znepríjemniť sedenie a prinútiť vás vystrieť, je odrezať vám s pod riti polovicu stoličky. Budete sa musieť vystierať, vrtieť, z času na čas postaviť a zanadávať čo je len a len dobré. Až na tie nadávky. Pretože je to ako nadávať na žltú papriku, že ma priveľa vitamínu C.
