Jun Aoki/ N house
Na prvý pohľad typicky európsky dom, až na tú belobu, bol postavený pre štvorčlennú rodinu fotografa v meste tiahnucom sa medzi Tokyom a Yokohamou povedľa železničnej trate, ktorá je hlavným dopravným uzlom. Vonkajškom ani nijako nevyniká, leží v štvrti ktorá sa podobá na európsku katalógovú architektúru. Cieľom architekta Aoki nebolo vyhradiť dom voči susedstvu, ale zasadiť ho do lokálneho kontextu s použitím odlišného interiérového rozloženia.
Malú spálňu a detské izby nahrádza skutočne priestranné podzemie, ktoré je odrezané od zraku vonkajšieho sveta. Corbusierovské schody vedú do spoločného priestoru kuchyne, jedálne a obývačky. Jediným obsiahnutým priestorom je tradičná japonská miestnosť s podlahou tatami, ktorá je vyhradená pre návštevu starých rodičov. Viac ako 4 metre vysoký priestor je prirodzene osvetlený oknami v strope, ktoré sa nachádzajú na terase domu, spolu s dominantou “lampou” ktorá difúzne osvetľuje celú izbu. Terasa domu je pokrytá drevenou podlahou a šikovne oddelená navýšením od susedstva, čim vytvára skrytý súkromný priestor.
Takejto skvelej japonskej architektúry tu ešte bude veľa, jej schopnosť narábať z minimom priestoru, na ktorú nie sú architekti starého sveta zvyknutý je obdivuhodná. Avšak mohlo by dôjsť k eliminácii tej prehnanej bielosti, kto sa má stále na to pozerať? Veď to ťahá oči a línie sa zlievajú do neprehľadnej bielej beloby.
2 comments
ty kokso, najprv to na mna posobilo stroho, ale za tu terasu by som to zvladla 🙂
veď to. síce to vyzerá tak stroho, ale je to kvôli tomu, že tá terasa sa nedá vidieť zvonku a nebudí tak pozornosť.