Šlape sa na tom a má to motor? Babeta. A teraz si to preveďme do reči board-track pretekov z 20 rokov v amerike, oprášme to, znížme rýchlosť a urobme z toho zákazkovú výrobu. Tak a to je Derringer.
Na jeden liter prejde 60 km, rýchlosť a výkon obmedzený aby nebol potrebný vodičák. Cena do 3500 dolárov
via: yatzer
Do piatku bohužiaľ žiaden nový článok, povinností nad hlavu. Každopádne v piatok tu uvidíte niečo zaujímavé :)
Dánsko japonský výrobca bicyklov vyrobil takýto hybrid medzi kolobežkou a downhill bicyklom so skladateľnou konštrukciou a prenosnosťou. Pretože napriek tomu, že je to veľká kolobežka, nemá to klasickú plochu na ktorej stojíte, ale iba stúpatká podobné pedálom, keď sa to poskladá, tak sa to ovinie okolo batoha, ktorý takto nosíte. A do toho všetkého má odpružené predné aj zadné kolesá s kotúčovými brzdami. Fakticky, 1500 eur prakticky.
Ilse Crawford pre Wästberg / W084t
Dámy a páni, tož najkrajšia lampa pod svetlom. Železo, drevo, porcelán. K tomuto hádam niet čo dodať. (Okrem toho, že je to ideálny darček na moju 50tku, pretože z tohto sa stane klasika. (pre dnešok cena činí 550 dolárov))
Paola Verzola pre Casamaniu / Lea2
Pre dnešok nič výnimočné, len ma tak napadlo – prečo mnohí ľudia pristúpia na kvôli úspore miesta na manželskú posteľ, ktorá sa skladá s dvoch rovnakých matracov a v prostriedku majú vždy nepríjemnú dieru?
Nebolo by jednoduchšie skladať tieto matrace naopak, aby neboli rozmerovo 80*200 ale 100*160? Podobne ako je to u rozkladacích gaučoch, až na tú kvalitu matracov do nich vložených. A kvalitu sedačky samotnej (nenávidím moderné sedačky pre trpasličie chrbáty). Tototu mi príde ako najjednoduchšie riešenie. Prípadné lehátko na schrúpnutie, a po rozložení veľká posteľ bez citeľnej diery (v ideálnom svete by bola trochu väčšia).
Schemata Architecture Office/ Flat Table
Mimoriadne inovatívny nápad skrsol v hlavách japonských architektov Systemata a.o. (nie jediný) Prišli na to ako spraviť v podstate z hocijakého materiálu pevnú rovnú plochu, aby sa dala použiť ako stôl, alebo na hocičo iné na čo sa rovné plochy používajú.
Vytvorili ju za pomoci 2 zložkového epoxidového lepidla (kombinácia živice a tmelu), ktoré dokáže byť extra tvrdé a v niektorých prípadoch doň primiešali aj farbu. Takto spravili z nerovných plôch z dierami krásnu rovnú plochu do ktorej je možné umiestniť laťe bez toho, aby boli nejakým iným spôsobom spájané. Naskladáte drevo (polystyrén, hocičo) do formy, zalejete ho, necháte vytvrdnúť a je to.
via: designboom, architecturephoto
Nedá mi nezmieniť sa ešte aj o ostatných produktoch z Ubica, keď už tá stolička bola taká krásna. Recyklujú čo im príde pod ruku. Skrinka pod umývadlo, kde na vrchnej ploche je použitá stará školská lavica, šuflíky, z ktorých sa nestanú znova súčasti skríň, ale samostatné skrinky. Dosky na rezanie, ktoré sú takisto urobené z “nepotrebných” kúskov dreva. Ubico dokonca recykluje aj MDF dosky a staré plastové zásuvky a vyrába z nich pohľadné kancelárske kabinety.
Takéto malé odrezky považujú stolári za odpad. Pri tých kvantitách drevného odpadu sú príliš malé nato, aby si ich zobrali ich známi na topenie (oni by to všetci mali radi poviazané a zabalené) a piliny z ktorých sa robia brikety alebo pelety to tiež nie sú. Preto končia v koši.
A práve toho si všimli ľudia zo štúdia Ubico, ktorým navrhli spôsob spracovania týchto odrezkov. Transformovali ich do tohto stolčeka/ stoličky a za pomoci práce postihnutých ľudí z nich vyrobili takýto krásny plnohodnotný produkt.
Tož kapitalisticko-sociálne-ekologický prístup len za – 195 dolárov.
Kopimi 2009 | tototu | Theme by Columbia, MO Web Design
