Dvaja nemeckí architekti Frohn a Rojas sa vybrali hľadať šťastie v Chile. Trochu menej archibyrokracie, iná kultúra. Vďaka tomu vznikol projekt, ktorý by si v Nemecku asi ťažko hľadal investora (kto by len chcel dvoch začiatočníkov so žiadnymi skúsenosťami a takýmto návrhom). Základom tejto konštrukcie je drevená konštrukcia pokrytá hrubou preglejkou. Na nej je uložený mliečny polykarbonátový obal, ktorý prepúšťa do vnútra tlmené svetlo a celé je to úhľadne prikryté veľkým “stanom”. Ten v horúcich časoch odráža 70 percent slnečného svetla. (bolo by zaujímavé dom na zimu prezliekať – bielu látku nahradiť čiernou a čiernu sieť nahradiť bielou látkou).
Majitelia potom čo si pochvaľovali bývanie sa dohodli s architektmi, že plány tohto domu sa budú dať zakúpiť. Ak by ste teda mali záujem, nech sa páči. Vznikne niekedy katalóg rodinných domov, ktoré budú takéto skvelé?
V decembri som písal o takmer kolobežke v takmer ruksaku. Nejaký ten čas prešiel, aby do batohu napchali skutočnú kolobežku, nie voľajaký hybrid za cenu jazdeného renólta.
Skupinka študentov vytvorila tento prototyp ako školský projekt. Medzitým si to stihli patentovať, len nejako nie a nie to dostať do výroby (mali by si pohnúť). Skladanie a rozkladanie je ešte jednoduchšie ako u klasickej kolobežky.
Nemecká firma Micro v spolupráci so Samsonite navrhli a vrhli do predaja tento 26 litrový kufrík, ktorý môžete zobrat do lietadla ako príručnú batožinu. Konštrukcia vyzerá pevná nato aby ochránila váš notebook a odviezla človeka ľahšieho ako 100 kíl. Cena približne 100 eur. Je to istotne lepšia investícia ako Seagway.
Mne osobne by sa však najviac hodila kombinácia 80 litrového batoha a kolobežky. Človek by sa pri stopovaní a hľadaní dobrého miesta toľko nenachodil. Možno keby sme skrížili krošňu s kolobežkami …
Ako som 2 články dozadu spomenul možnosť dizajnérskeho lega, tuto je jedna kolekcia, ktorá by mohla spĺňať čiastočne tieto parametre - jednotlivé časti zapadajú do seba, takže je možné vytvoriť mnoho kombinácií a kusov nábytku. Konštrukcia je spevnená lanom. Z lavičky tak môžete rýchlo vyrobiť stôl, alebo ju transformovať na police, lampu môžete znížiť a pripevniť si ju na stolík, atď.
Napriek tomu, že tento typ konštrukcie nie je možno najlepším (pravdepodobné opotrebenie spojov) je to určite inovatívny prístup v oblasti modulárneho nábytku.
Ako nezávislému pozorovateľovi mi príde, že jedno z neformálnych pravidiel architektúry je úmernosť medzi presklenenou plochou bočných stien a architektom nahovorenou úžasnou otvorenosťou budovy. A pritom sú to iba skleníky, moderné podnikateľské baroko pre manažérske opice. Tuto na truc vám príde kýsi trt a umiestni tie sklenené steny na strop. A dáva to zmysel.
Klasická kocka pretvorená v spleť malých uličiek, štvrť vyrobená podľa vlastných potrieb, bezpečná a zároveň mimoriadne otvorená. Z miestnosti máte “výhľad do ulice”. Na ulici môžete v kľude vyvalený pozerať na oblohu a zaspať. Rozbiť klasický dom a namiesto monolitu vytvoriť skupinu izieb chcelo okrem nápadu aj matku guráž a všetky jej deti. Žilinské krúpy, výkyvy teplôt, komora titulovane vkusných architektov sú istotne prekážkami. Ale Suppose Design Office sa domnievajú, že idú správnym smerom. Veruže hej!
via: dezeen odporúčam zavítať aj tam a prečítať si popis budovy od autora
Mimoriadne inovatívny nápad skrsol v hlavách japonských architektov Systemata a.o. (nie jediný) Prišli na to ako spraviť v podstate z hocijakého materiálu pevnú rovnú plochu, aby sa dala použiť ako stôl, alebo na hocičo iné na čo sa rovné plochy používajú.
Vytvorili ju za pomoci 2 zložkového epoxidového lepidla (kombinácia živice a tmelu), ktoré dokáže byť extra tvrdé a v niektorých prípadoch doň primiešali aj farbu. Takto spravili z nerovných plôch z dierami krásnu rovnú plochu do ktorej je možné umiestniť laťe bez toho, aby boli nejakým iným spôsobom spájané. Naskladáte drevo (polystyrén, hocičo) do formy, zalejete ho, necháte vytvrdnúť a je to.
Viem, že slováci slovenskí na slovensku sa zvyknú byť do hrude a na postati rodnej vešajú prádlo za pomoci štipcov. Ale také kapčiki, to je celé hnutie, náboženstvo, veda o tom, že všetko ide zakapčic, prikapčic aby to trimalo. A kedz netrime treba vecej kapčikoch.
Kapčiki na rozdiel od štipcov idú samozrejme aj inovovať, keďže je to celá veda. Preto sa neobmedzujú iba na pricvakavanie prádla, stavanie bunkrov, prichytávanie nôh o stôl, ako držiaky na zošity a knihy, ale aj ako stojany na sviečky, držiaky káblov, kabátov, opierky pre knihy a všeličo iné. Presvedčte sa sami.
Dizajn, by mal riešiť nielen estetické veci, ale najmä veci praktické, sluchadlá sú na trhu 90 rokov, ale doteraz nikto nevyriešil problém zamotávajúcich sa slúchadiel. Všelijaké tie poloriešenia ako sťahovanie pomocou nejakého čudlíku skončili na smetisku dejín. Toto je asi prvý skutočne prakrický a jednoduchý nápad. Funguje obdobne ako hermetické uzatváranie všelijakých sáčkov. Chytí sa už dočerta niekto toho konceptu?
Ďalším pekne vyrenderovaným konceptom sú tieto zazipsované slúchadlá. Ako tak pozerám, kto je šikovný, si takto môže modifikovať svoje stávajúce pecky.
Jedna europaleta, ktorá po rozbalení obsahuje všetko čo potrebujete pre vašu nomádsku povahu. To je koncept nemeckých dizajnérov Kringsa a Mühlhäusera. Ideálne pre študentov, alebo prenajímateľov domov. Nemáte nábytok? V pivnici my ešte ležia 4 palety študentských izieb.
Rozloženie a zloženie vám zaberie menej ako 10 minút, pri sťahovaní možno vo vnútri nechať tretinu “batožiny”, ak teda nebudete mať problém zo 150 kilami čistej váhy.
2010 |
Theme by