Takéto malé odrezky považujú stolári za odpad. Pri tých kvantitách drevného odpadu sú príliš malé nato, aby si ich zobrali ich známi na topenie (oni by to všetci mali radi poviazané a zabalené) a piliny z ktorých sa robia brikety alebo pelety to tiež nie sú. Preto končia v koši.
A práve toho si všimli ľudia zo štúdia Ubico, ktorým navrhli spôsob spracovania týchto odrezkov. Transformovali ich do tohto stolčeka/ stoličky a za pomoci práce postihnutých ľudí z nich vyrobili takýto krásny plnohodnotný produkt.
Tož kapitalisticko-sociálne-ekologický prístup len za – 195 dolárov.
Dva takmer identické dizajny stoličiek v modernom poňatí. Tieto sú hojdacie stoličky vášho deda, tototu je zas pre vás – nápadité, moderné a vtipné. Ku Dir Ka sa dá aj kúpiť za 660 dolárov. Walker je iba koncept.
Aj keď o takéto šmýkačky je v blízkom okolí skôr núdza, čo by sa dalo urobiť z takej tej klasickej socialistickej, oranžovej a dlhej 2m – lavica, lehátko? Každopádne inšpiruje ma, že materiály o ktorých rozmýšľame ako o odpade sa dajú všelijak využiť. Leží to všade naokolo, len si to treba všimnúť.
Imaginary Office je mladé dizajnérske štúdio, ktoré prednedávnom predstavilo svoje prvé tri produkty. Keďže jeden z toho je nanič, ukážem aspoň zvyšné dva. Vianočkový gauč je dlhá molitanová šnúra omotaná okolo ľahkej kovovej konštrukcie. Pre nejakú základnú konformnosť tomu ešte chýbajú obalené rúčky, ale návrhári povedali, že to ešte vylepšia, nuž teda, počkáme.
Druhým produktom, ktorý mi okamžite evokoval zhasínanie sviečok za panie kráľovnej v anglicku 3 storočia je “mini lampa”. Jednoduché, použiteľné, šik.
Matrac zasunutý do tubusového stolíka, pripomínajúci zmrzlinu, môžete použiť ako príležitostné spanie, stolík a pohodlné sedenie. V kresle je ešte zasunutý štupeľ, aby ste sa samozrejme neprepadli.
Ak by sa vám nechcelo čakať na predaj tohoto skladného konceptu, tu je niečo väčšie, ale oveľa komfortnejšie. Na instructables, čo je vynikajúca stránka plná skvelých diy nápadov som narazil na takúto veľmi podobnú stoličku. Chce to penu, plátno, popruhy a nejaké to náradie na šitie. Navrhujem zo zadnej strany aj nejaký pogumovaný materiál, aby to nevyzeralo tak ako na poslednej fotke.
Možno nie veľmi pohodlné, ale určité nápadné riešenie ultra prenosného sedenia predstavuje tento študentský koncept, ktorý sa predstavil na Stockholm furniture fair 2008. Ak zrovna nebudete sedieť môžete si tam napchať skriptá.
Neviem, kto vyrobil stôl. Žeby Európania? Stôl bol posvätným miesto, na ktorom iné ako jedlo nesmelo byť. Japonci majú na zemi asi väčší poriadok. Spaceless je stolík zo stoličkou zabudovaný do roštovej podlahy, ktorý si v prípade potreby z podlahy jednoducho vytiahnete.
/tototu/ale/ bol by to dobrý nápad, až na tú konštrukciu. Fakt sa to nedá urobiť ináč ako plochu na ktorej sa vám bude válať chleba a slanina, vystavíte všetkej špine? Čo tak ju otočiť smerom dole? Ďalším problémom je veľká výška samotnej konštrukcie roštov. Kto si môže dovoliť dať 10 centimetrov navrch? Už to ako spaceless neznie.