Ako som 2 články dozadu spomenul možnosť dizajnérskeho lega, tuto je jedna kolekcia, ktorá by mohla spĺňať čiastočne tieto parametre - jednotlivé časti zapadajú do seba, takže je možné vytvoriť mnoho kombinácií a kusov nábytku. Konštrukcia je spevnená lanom. Z lavičky tak môžete rýchlo vyrobiť stôl, alebo ju transformovať na police, lampu môžete znížiť a pripevniť si ju na stolík, atď.
Napriek tomu, že tento typ konštrukcie nie je možno najlepším (pravdepodobné opotrebenie spojov) je to určite inovatívny prístup v oblasti modulárneho nábytku.
Podobne ako tieto nohy je koncipovaný, zatiaľ koncept od dizajnéra Nicola Enrico Stäubli. Môžete zobrať pravidelnú dosku s hrúbkou od 24 do 30 mm, nasadiť nohy a zatiahnuť. Tlak dosky smerom nadol a upínacích popruhov tesne pod doskou, ktoré sťahujú nohy zaručuje solídnu stabilitu, bez toho aby ste dosku museli vyplniť šrúbami, či iným spájacím materiálom. Pamätajte NSNG.
<acronym title=”No screw, nail, glue // Žiadna skrutka, klinec, lepidlo”>NSNG</acronym>
Podobný systém ako v prípade rebríka zvolil pri zostavovaní nábytku Harry Hanson. NSNG prístup tak značne uľahčuje skladanie nábytku, kedy vám postačia aj ľavé ruky.
Stolík nižšie, ktorý vyzerá ako zaplátaný pásmi nepokladá žiadnu dizajnérsku rečnícku otázku. Zlomil sa im a aby zaručili jeho stabilitu obviazali ho čo najrýchlejšie a to poriadne. Fascinuje ma na ňom však to ako je možné využiť existujúcich vecí, spojiť do funkčného, aj keď nie úplne estetického objektu a pritom ich nepoškodiť. Ak by sme tam chceli pridať aj tú estetiku (pozor rečnícka otázka!) mali by sme zapojiť aj myslenie, ktoré predchádzalo dizajnu Lega, alebo je to pre “tvorivých” dizajnérov degradovanie “prefabrikovaného” remesla?
Neskonale úžasný stôl vytvorilo architektonické štúdio abgc pre reklamnú agentúru Boys and Girls. Vyhrali sa s tým sami a na stavbu dlhého stola 1,2 x 2,7 m² spotrebovali 35 krabíc jednoduchého Lega 6177 čo dáva okolo 23 tisíc kociek. Cenovo sa to tak neodlišuje od dreveného masívneho stola podobných rozmerov. Odhodlajú sa ho jednoho dňa kreatívci prestavať, alebo sa firma dovtedy rozštiepi ako to len zvykom u nich býva?
p.s. na niečo podobné vám postačí aj odľahčená verzia, nemusíte vyplniť stôl po celej hrúbke istotne postačí obaliť do lega s vajcom nejakú dosku a vyprážať ju na miernom skle 10 rokov.
Geniálne zakomponovanie klavíra dokázal Georg Bohle. Plná klaviatúra precízne zapracovaná do dubového stola s cenovkou 4500 eur. Za predpokladu, že je tam schované stage piano za 3000 eur, žiadne výhrady. Chýba mi takéto experimentovanie od veľkých výrobcov nástrojov.
Mimoriadne inovatívny nápad skrsol v hlavách japonských architektov Systemata a.o. (nie jediný) Prišli na to ako spraviť v podstate z hocijakého materiálu pevnú rovnú plochu, aby sa dala použiť ako stôl, alebo na hocičo iné na čo sa rovné plochy používajú.
Vytvorili ju za pomoci 2 zložkového epoxidového lepidla (kombinácia živice a tmelu), ktoré dokáže byť extra tvrdé a v niektorých prípadoch doň primiešali aj farbu. Takto spravili z nerovných plôch z dierami krásnu rovnú plochu do ktorej je možné umiestniť laťe bez toho, aby boli nejakým iným spôsobom spájané. Naskladáte drevo (polystyrén, hocičo) do formy, zalejete ho, necháte vytvrdnúť a je to.
Nedá mi nezmieniť sa ešte aj o ostatných produktoch z Ubica, keď už tá stolička bola taká krásna. Recyklujú čo im príde pod ruku. Skrinka pod umývadlo, kde na vrchnej ploche je použitá stará školská lavica, šuflíky, z ktorých sa nestanú znova súčasti skríň, ale samostatné skrinky. Dosky na rezanie, ktoré sú takisto urobené z “nepotrebných” kúskov dreva. Ubico dokonca recykluje aj MDF dosky a staré plastové zásuvky a vyrába z nich pohľadné kancelárske kabinety.
Konštrukcia stolových nôh sa vyznačuje najmä tím, že je so stolom pevne spätá – diery v stole, situácie kedy vam nestačí vlastná ruka, ale sú potrebné aj imbusáky, šrubováky a iné vysoko technické nástroje. Pri sťahovaní to vôbec nepomáha. Navyše takáto spätosť vyžaduje buď zakúpiť stôl v celku, alebo kombinovať dosky a nohy (napr.ikea) samozrejme od toho istého výrobcu. Žiadne štandardy tu nie sú a ani nebudú.
Čo keby sme však urobili z hocijakého povrchu stôl. Staré dvere, rozbité sklo, veľký starý neaktuálny atlas. A čo keby to nevyžadovalo nejaký technický medziproces pri ktorom by sme povrch prispôsobovali, lež by sme pripevnili nohy priskrutkovaním a bolo by to. Napríklad takto.
2010 |
Theme by