Obývačka pod plachtou v Kodaire

Suppose Design Office/ House in Kodaira

SDO tentokrát vytvorilo dom, ktorý chcel mať čo to súkromia a otvorenosti zároveň, ktorá by potlačila jeho malé rozmery. Preto umiestnili nad obývačkou niečo čo by som definoval ako falošnú zimnú záhradu – tvári sa to uzatvorene ale je to úplne otvorený priestor. Takýto dáždnik prináša dostatok svetla a zároveň oddeľuje ulicu od obývačky, ktorá je uzatvárateľná dvomi veľkými oknami.

Páčilo by sa mi uzatvorenie tejto záhrady, ale ako by vyzeral dom, ktorý by bol celý uzatvorený takýmto dáždnikom? Veď len vyčkajte do zajtra, ja vám ukážem!

Naklonený ružový dom v Černíně

Šépka architekti/ Dům ve svahu v Černíne (foto)

Do úst sa mi teperí pomenovanie – ozrutná ružová krása. Rodinný dom s netradičným pôdorysom postavený pre mladú rodinu je jedným veľkým otvoreným zeleným priestorom. Na vrchu leží vysunutá spálňa, pod ktorou sa nachádza naklonená leháreň, do ktorej sa môžete vyvaliť po obede do obrovských vankúšov a len tak čumieť cez veľké okno von. Pod ňou sa nachádza domáce kino, ktoré bolo požiadavkou investora. Vedľa neho je “detská izba” a šatník, ktoré je možno zakryť závesom. Vonkajšie opláštenie je nafúknuté polyuretánovým nástrekom.

Svetlom prevetraný dom v Buzene

Suppose Design Office / Dom v Buzene

Ako nezávislému pozorovateľovi mi príde, že jedno z neformálnych pravidiel architektúry je úmernosť medzi presklenenou plochou bočných stien a architektom nahovorenou úžasnou otvorenosťou budovy. A pritom sú to iba skleníky, moderné podnikateľské baroko pre manažérske opice. Tuto na truc vám príde kýsi trt a umiestni tie sklenené steny na strop. A dáva to zmysel.

Klasická kocka pretvorená v spleť malých uličiek, štvrť vyrobená podľa vlastných potrieb, bezpečná a zároveň mimoriadne otvorená. Z miestnosti máte “výhľad do ulice”. Na ulici môžete v kľude vyvalený pozerať na oblohu a zaspať. Rozbiť klasický dom a namiesto monolitu vytvoriť skupinu izieb chcelo okrem nápadu aj matku guráž a všetky jej deti. Žilinské krúpy, výkyvy teplôt, komora titulovane vkusných architektov sú istotne prekážkami. Ale Suppose Design Office sa domnievajú, že idú správnym smerom. Veruže hej!

via: dezeen odporúčam zavítať aj tam a prečítať si popis budovy od autora

Yamamotov krabicový dom F-White

Takuro Yamamoto/ F-White

Kashiwa City, prefektúra Chiba // apríl 2009 // jednopodlažná drevená konštrukcia // pôdorys 120m² – pozemok 260m²

Mladý japonský architekt Takuro Yamamoto sa takto pohral so známym problémom japonským pozemkov. Pre európanov sú extrémne malé a drahé, pre japonských architektov výzva. Na prvý pohľad som nepokladal tento dom za niečo zvláštne, až keď po viacerých článkoch zo stránky what we do is secret, (vynikajúci blog japonského študenta architektúry, žijúceho v new yorku a píšucého hlavne o skvelej japonskej architektúre), som sa presvedčil o opaku.

Brilantne spracovaný priestor pre potreby japonskej architektúry zaručuje obyvateľom tohto domu, ako otvorenosť a priestranosť, tak aj maximálnu mieru súkromia. Prepojenosť všetkých izieb skrze dvor, dáva nádych poriadnej priestorovosti, tomuto 120m² kvádru. Myslím si, že naklonenenie dvora vytvára skvelé vnútorné delenie priestora.

Vertikálny dom od Axis Mundi

Axis Mundi/ Vertical House

Značne drahší ekvivalent k poľovníckym posedom predstavuje tento vertikálny dom z Vermontu. Na vrchole domu sa nielenže nachádza otvorený priestor, ale rovno aj záhrada. Podľa slov autorov, vinič ktorý by na jej vrchole rástol by mohol postupne obrásť celý dom a vytvoriť efekt modernej ruiny. Niečo také ako zatrávnená budova STV. Architektúra zjavne inšpirovaná Bottovým domom v Riva San Vitale, mi však pripadá príliš otvorená. Tá lávka sa nenachádza nad stromami, ani nad vodopádmi, koho ma potom podhľad na trávu ohúriť?

via: bldgblog

House K od YES architecture

YES Architecture/ House K

Moderná interpretácia pôvodnej krajovej architektúry sa ušla tejto vinárni. Dom leží v Rakúsku v Sausal-Pistorf. Nakoľko nebolo možné rekonštruovať celú stavbu, architekti ponechali iba základ stavby a to pivnicu. Tradičná štruktúra stavieb tohto regiónu, jednoizbová budova na druhom poschodí bez okien ostala zachovaná. Drevený obal inšpirovaný stodolami, zasadzuje objekt do prostredia a vytvára zdanie uzatvorenosti až na severozápadné preklenenie, ktoré vnútorný priestor zvnútra otvára.

via: dwell

Európsky dom N v Japonsku

Jun Aoki/ N house

Na prvý pohľad typicky európsky dom, až na tú belobu, bol postavený pre štvorčlennú rodinu fotografa v meste tiahnucom sa medzi Tokyom a Yokohamou povedľa železničnej trate, ktorá je hlavným dopravným uzlom. Vonkajškom ani nijako nevyniká, leží v štvrti ktorá sa podobá na európsku katalógovú architektúru. Cieľom architekta Aoki nebolo vyhradiť dom voči susedstvu, ale zasadiť ho do lokálneho kontextu s použitím odlišného interiérového rozloženia.

Malú spálňu a detské izby nahrádza skutočne priestranné podzemie, ktoré je odrezané od zraku vonkajšieho sveta. Corbusierovské schody vedú do spoločného priestoru kuchyne, jedálne a obývačky. Jediným obsiahnutým priestorom je tradičná japonská miestnosť s podlahou tatami, ktorá je vyhradená pre návštevu starých rodičov. Viac ako 4 metre vysoký priestor je prirodzene osvetlený oknami v strope, ktoré sa nachádzajú na terase domu, spolu s dominantou “lampou” ktorá difúzne osvetľuje celú izbu. Terasa domu je pokrytá drevenou podlahou a šikovne oddelená navýšením od susedstva, čim vytvára skrytý súkromný priestor.

Takejto skvelej japonskej architektúry tu ešte bude veľa, jej schopnosť narábať z minimom priestoru, na ktorú nie sú architekti starého sveta zvyknutý je obdivuhodná. Avšak mohlo by dôjsť k eliminácii tej prehnanej bielosti, kto sa má stále na to pozerať? Veď to ťahá oči a línie sa zlievajú do neprehľadnej bielej beloby.

via: wallpaper