Dvaja nemeckí architekti Frohn a Rojas sa vybrali hľadať šťastie v Chile. Trochu menej archibyrokracie, iná kultúra. Vďaka tomu vznikol projekt, ktorý by si v Nemecku asi ťažko hľadal investora (kto by len chcel dvoch začiatočníkov so žiadnymi skúsenosťami a takýmto návrhom). Základom tejto konštrukcie je drevená konštrukcia pokrytá hrubou preglejkou. Na nej je uložený mliečny polykarbonátový obal, ktorý prepúšťa do vnútra tlmené svetlo a celé je to úhľadne prikryté veľkým “stanom”. Ten v horúcich časoch odráža 70 percent slnečného svetla. (bolo by zaujímavé dom na zimu prezliekať – bielu látku nahradiť čiernou a čiernu sieť nahradiť bielou látkou).
Majitelia potom čo si pochvaľovali bývanie sa dohodli s architektmi, že plány tohto domu sa budú dať zakúpiť. Ak by ste teda mali záujem, nech sa páči. Vznikne niekedy katalóg rodinných domov, ktoré budú takéto skvelé?
SDO tentokrát vytvorilo dom, ktorý chcel mať čo to súkromia a otvorenosti zároveň, ktorá by potlačila jeho malé rozmery. Preto umiestnili nad obývačkou niečo čo by som definoval ako falošnú zimnú záhradu – tvári sa to uzatvorene ale je to úplne otvorený priestor. Takýto dáždnik prináša dostatok svetla a zároveň oddeľuje ulicu od obývačky, ktorá je uzatvárateľná dvomi veľkými oknami.
Páčilo by sa mi uzatvorenie tejto záhrady, ale ako by vyzeral dom, ktorý by bol celý uzatvorený takýmto dáždnikom? Veď len vyčkajte do zajtra, ja vám ukážem!
Ak by ste chceli dostať závrat, tuto je jeden skvelý príklad z dielne Sou Fujimota. Moderná japonská architektúra popiera všetky vypiplané stavebné normy vynucované západnou architektúrou. Desivé priepasti (do detskej izby by sa hodila namiesto tej diery hlbšia sieť), celistvosť priestoru, presvetlenosť každého kúta. Pre európanov tu máme krásny nový katalóg 2010 typizovaných rodinných domov.
Do úst sa mi teperí pomenovanie – ozrutná ružová krása. Rodinný dom s netradičným pôdorysom postavený pre mladú rodinu je jedným veľkým otvoreným zeleným priestorom. Na vrchu leží vysunutá spálňa, pod ktorou sa nachádza naklonená leháreň, do ktorej sa môžete vyvaliť po obede do obrovských vankúšov a len tak čumieť cez veľké okno von. Pod ňou sa nachádza domáce kino, ktoré bolo požiadavkou investora. Vedľa neho je “detská izba” a šatník, ktoré je možno zakryť závesom. Vonkajšie opláštenie je nafúknuté polyuretánovým nástrekom.
Ako nezávislému pozorovateľovi mi príde, že jedno z neformálnych pravidiel architektúry je úmernosť medzi presklenenou plochou bočných stien a architektom nahovorenou úžasnou otvorenosťou budovy. A pritom sú to iba skleníky, moderné podnikateľské baroko pre manažérske opice. Tuto na truc vám príde kýsi trt a umiestni tie sklenené steny na strop. A dáva to zmysel.
Klasická kocka pretvorená v spleť malých uličiek, štvrť vyrobená podľa vlastných potrieb, bezpečná a zároveň mimoriadne otvorená. Z miestnosti máte “výhľad do ulice”. Na ulici môžete v kľude vyvalený pozerať na oblohu a zaspať. Rozbiť klasický dom a namiesto monolitu vytvoriť skupinu izieb chcelo okrem nápadu aj matku guráž a všetky jej deti. Žilinské krúpy, výkyvy teplôt, komora titulovane vkusných architektov sú istotne prekážkami. Ale Suppose Design Office sa domnievajú, že idú správnym smerom. Veruže hej!
via: dezeen odporúčam zavítať aj tam a prečítať si popis budovy od autora
V tunajších končinách sa ľudia už naučili, že dom nemusí mať iba farby čoby na jednej ruke jeden zrátal. Ale k zeleným stenám, ktoré rastú priamo z omietky ešte nedošli. Popravde takýto exemplár má na svete málokto. Rastliny rastúce priamo z organického betónu, obopínajúce celý dom. Zatiaľ to síce vyzerá ako rumovisko, ale keď zakvitne.
Elegantný zavlažovací systém pripomínajúci cievy v tele zachytáva dažďovú vodu, filtruje ju a dodáva do domu, odkiaľ prechádza ako odpadová voda na zavlažovanie vegetácie.
Kashiwa City, prefektúra Chiba // apríl 2009 // jednopodlažná drevená konštrukcia // pôdorys 120m² – pozemok 260m²
Mladý japonský architekt Takuro Yamamoto sa takto pohral so známym problémom japonským pozemkov. Pre európanov sú extrémne malé a drahé, pre japonských architektov výzva. Na prvý pohľad som nepokladal tento dom za niečo zvláštne, až keď po viacerých článkoch zo stránky what we do is secret, (vynikajúci blog japonského študenta architektúry, žijúceho v new yorku a píšucého hlavne o skvelej japonskej architektúre), som sa presvedčil o opaku.
Brilantne spracovaný priestor pre potreby japonskej architektúry zaručuje obyvateľom tohto domu, ako otvorenosť a priestranosť, tak aj maximálnu mieru súkromia. Prepojenosť všetkých izieb skrze dvor, dáva nádych poriadnej priestorovosti, tomuto 120m² kvádru. Myslím si, že naklonenenie dvora vytvára skvelé vnútorné delenie priestora.
Skúsenosť malého bytu podnietila nie práve architekta, ale sochára Stefana Eberstada k vytvoreniu nového priestoru. Jediným riešením bolo vysunúť ho von, vytvoriť uzatvorený, ale vizuálne otvorený “balkón”. Mnohým sa však z takéhoto nápadu krúti hlava pri pomyslení vstupu do takejto kocky. Zaujímavou otázkou je, nakoľko je štruktúra budovy schopná uniesť ďalšie takéto nadstavby – ak je možné postaviť navrchu ešte poschodie či dva, čo všetko sa dá umiestniť zavesením na bok?
2010 |
Theme by