Jun Aoki/ N house
Na prvý pohľad typicky európsky dom, až na tú belobu, bol postavený pre štvorčlennú rodinu fotografa v meste tiahnucom sa medzi Tokyom a Yokohamou povedľa železničnej trate, ktorá je hlavným dopravným uzlom. Vonkajškom ani nijako nevyniká, leží v štvrti ktorá sa podobá na európsku katalógovú architektúru. Cieľom architekta Aoki nebolo vyhradiť dom voči susedstvu, ale zasadiť ho do lokálneho kontextu s použitím odlišného interiérového rozloženia.
Malú spálňu a detské izby nahrádza skutočne priestranné podzemie, ktoré je odrezané od zraku vonkajšieho sveta. Corbusierovské schody vedú do spoločného priestoru kuchyne, jedálne a obývačky. Jediným obsiahnutým priestorom je tradičná japonská miestnosť s podlahou tatami, ktorá je vyhradená pre návštevu starých rodičov. Viac ako 4 metre vysoký priestor je prirodzene osvetlený oknami v strope, ktoré sa nachádzajú na terase domu, spolu s dominantou “lampou” ktorá difúzne osvetľuje celú izbu. Terasa domu je pokrytá drevenou podlahou a šikovne oddelená navýšením od susedstva, čim vytvára skrytý súkromný priestor.
Takejto skvelej japonskej architektúry tu ešte bude veľa, jej schopnosť narábať z minimom priestoru, na ktorú nie sú architekti starého sveta zvyknutý je obdivuhodná. Avšak mohlo by dôjsť k eliminácii tej prehnanej bielosti, kto sa má stále na to pozerať? Veď to ťahá oči a línie sa zlievajú do neprehľadnej bielej beloby.
via: wallpaper








ty kokso, najprv to na mna posobilo stroho, ale za tu terasu by som to zvladla
veď to. síce to vyzerá tak stroho, ale je to kvôli tomu, že tá terasa sa nedá vidieť zvonku a nebudí tak pozornosť.